História farnosti

 

Pri hľadaní začiatkov farnosti musíme zájsť do 14. storočia. V písomných prameňoch z roku 1310 sa spomína farnosť Dobrá. V tomto roku sa konal súpis desiatkov, v ktorom sa uvádza aj meno dobranského farára Tomáša s titulom opáta. Dobrá odvádzala pápežské desiatky zoborskému opátstvu.

Ďalším písomným dokladom je súpis kostolov z roku 1324, v ktorom sa v  uvádza aj patrocínium farského kostola v Dobrej – Svätý kríž. Hoci kostol z tohto obdobia sa nezachoval, toto patrocínium je zachované aj v súčasnom kostole, ktorý stojí na mieste pôvodného. V spomínanom roku bol farárom Ján.

Farnosť Dobrá sa spomína aj v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332–1337, s menom dobranského dekana Tomáša.

V roku 1332 bol Trenčiansky dekanát rozdelený na Závažský (pravá strana Váhu) a Dobranský (ľavá strana Váhu). Toto rozdelenie Trenčianskeho dekanátu trvalo až do novej úpravy v roku 1952.

V 14. storočí zaujímala Dobrá popredné miesto v cirkevnej správe. Rozsiahly Trenčiansky archidiakonát mal v tomto čase iba dvoch dekanov, a to v Dobrej a v Žiline.

Okolo roku 1450 obsadili Dobrú a jej faru bratríci. V tomto období vyhorel aj pôvodný farský kostol, vystavaný v románskom slohu. Zostala z neho len zvonica; zvony si však odniesli bratrícke vojská.

V období reformácie účinkovalo v Dobrej niekoľko evanjelických kňazov (prvý bol Šimon Parquidinus Strelicenus, nasledovali Štefan Dežerický, Matej Súček, Pavel Felicides Mlynárik, Daniel Maltides). V čase rekatolizácie sa spravovania farnosti ujali znova katolícki kňazi.

Z kánonickej vizitácie, ktorú v roku 1611 vykonal Eliáš Láni, sa dozvedáme, že vo farskom kostole boli dva zvony. Tieto zvony sú zachované dodnes. Jeden z nich je poškodený a nefunkčný, druhý je inštalovaný na súčasnej zvonovej stolici a slúži svojmu účelu.

V rokoch 1706–1709 spravoval dobranskú farnosť Ján Skačiansky. Po jeho odchode bola Dobrá pričlenená k farnosti Trenčianska Teplá a stala sa jej filiálkou.

 

 

Kedy sa v Trenčianskej Teplej postavil kostol, nie je presne známe. Z kánonických vizitácií sa dozvedáme, že už v roku 1507 bola v obci fara, a tým je dokázaná nepriamo aj existencia kostola. Meno prvého teplanského farára je známe z roku 1519, kedy bola pri trenčianskom chráme zriadená altária, na posviacke ktorej sa zúčastnil aj farár Juraj z Teplej.

Spočiatku bola Trenčianska Teplá filiálkou farnosti Dobrá, samostatnou farnosťou sa stala v roku 1510.

Počiatky reformácie na trenčianskom panstve, teda aj v obciach teplanskej farnosti sú spojené s majiteľom panstva Imrichom Forgáčom. Šíriteľmi protestantizmu boli aj ďalší vlastníci panstva z rodu Ilešháziovcov.

Dôležitú úlohu v rekatolizácii obyvateľstva zohrali jezuiti. V roku 1644 pričinením ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaja sa usadili v kláštore na Skalke pri Trenčíne. O dva roky neskôr sa z pastoračných dôvodov presťahovali do Trenčína, kde založili gymnázium. V druhej polovici 17. storočia dostali jezuiti do správy aj niektoré farnosti v Trenčianskom archidiakonáte, medzi ktorými bola aj teplanská farnosť. Patrili do nej vtedy aj obce Trenčianske Teplice, Opatová, Kubrá a Kubrica.

Nakoľko teplanská farnosť bola veľmi rozsiahla, v roku 1725 boli obce Kubrá a Kubrica pričlenené k soblahovskej farnosti. V roku 1789 sa oddelila Opatová a stala sa samostatnou farnosťou, ku ktorej sa pripojila Kubrá. Z pôvodnej rozsiahlej dobranskej farnosti (spred roku 1510) sa tak vytvorili dve: Opatová a Trenčianska Teplá. Farnosť Trenčianska Teplá mala filiálky Trenčianske Teplice, Dobrá a Príles. V roku 1997 sa od farnosti oddelili Trenčianske Teplice a stali sa novou farnosťou.

V súčasnosti sú hranice farnosti totožné s hranicami obce Trenčianska Teplá, ktorá má podľa posledného sčítania 3780 obyvateľov, z toho 3331 katolíkov. Farnosť patrí do Trenčianskeho dekánatu.

Základný kameň súčasného farského kostola bol položený 21. apríla 1733. Kostol bol konsekrovaný 28. júna 1789 biskupom Františkom Xaverom Fuchsom a bol zasvätený sv. Matúšovi.

 

 

Kňazi pôsobiaci vo farnosti (19.–20. storočie):

 

 

Farári

 

Kapláni

 

František Xaver Hábel

1794–1804

 

 

František Macháček

1804–1807

 

 

Karol Kerekeš

1807–1841

 

 

Samuel Ondrejkovič

1841–1850

 

 

Juraj Žilinčák

1850–1854

 

 

Adam Beták

1854–1865

 

 

Ján Nepomuk Nemčák

1865–1885

 

 

Juraj Stískala

1885–1888

 

 

Anton Kropáč

1888–1896

 

 

Koloman Tóth

1896–1897

 

 

Michal Radimecký

1897–1901

Štefan Német

1897

 

 

Ladislav Mihalovič

1897–1899

 

 

Ján Šimončič

1899–1901

Ján Šimončič

1901–1902

 

 

Michal Čulen

1902–1906

Alexander Gabriel

1902–1906

Alexander Gabriel

1906–1907

 

 

Štefan Rényi (Richter)

1907–1926

Jozef Ronchetti

1907–1909

 

 

Štefan Gallo

1909–1910

 

 

Rudolf Cajzel

1910–1912

 

 

Michal Beňo

1912

 

 

František Ribárik

1912–1915

 

 

František Miklošovič

1915–1916

 

 

Eduard Nécsey

1916–1921

 

 

Ján Guga

1921–1922

 

 

Jozef Cisar

1921–1923

 

 

Ján Tiso

1922–1928

 

 

Koloman Juszka

1923–1926

 

 

Andrej Eduard Solmoš

1926

Gregor Smieško

1926–1959

Gašpar Koštál

1928

 

 

Andrej Hrabovec

1928–1933

 

 

Kamil Zlatoš

1933–1934

 

 

Michal Valo

1934–1935

 

 

Anton Posluch

1936–1937

 

 

Jozef Vrablec

1937–1938

 

 

Ján Haranta

1937–1940

 

 

Štefan Drozd

1938–1940

 

 

Emil Šafár

1940–1941

 

 

Michal Michalka

1940–1942

 

 

Rudolf Gerši

1941–1948

 

 

Justín Beňuška

1942–1944

 

 

Martin Hudec

1944–1945

 

 

Albert Hedera

1945–1947

 

 

Ľudovít Bednárik

1947–1949

 

 

Vojtech Štrbák

1949–1952

 

 

Andrej Rosa

1952–1953

 

 

Vojtech Magnusek

1953–1978

 

 

Štefan Ivanka

1956–1959

Celestín Mikunda (admin.)

1959

 

 

Ján Homola

1959–1968

 

 

Štefan Janega

1968–1986

Štefan Baričák

1976–1977

 

 

Ján Šmelka

1977–1979

 

 

Ľubomír Stanček

1979–1980

 

 

Jozef Šuppa

1980–1982

 

 

Ivan Jaroš

1982–1983

 

 

Štefan Vallo

1983–1984

 

 

Jozef Šelinga

1984–1985

 

 

Marian Šuráb

1985–1986

Peter Paliatka

1987–1991

Michal Baláž

1988

 

 

Michal Kopecký

1989

 

 

Pavol Sýkora

1990

 

 

Pavol Špita

1990–1991

Juraj Bohyník

1991–1992

 

 

Peter Fedorowicz, MIC

1992–1997

Ján Migacz, MIC

1992–1993

 

 

Miroslav Śleldziński, MIC

1992–1997

 

 

Vladimír Halas, MIC

1994

 

 

Richard Vojciechowski, MIC

1996–1997

Jozef Hlinka

Marek Hriadel

1997–2006

od 2006

 

 

 

 


 

 

Kňazi – rodáci:

 

Martin Šandorfi

19.11.1898

22.05.1947

Andrej Paldan

29.08.1906

17.03.1984

Vojtech Hromník

09.09.1914

01.12.1999

Michal Gallo

28.09.1916

22.04.1981

Ján Čierny

16.10.1916

27.08.1974

Štefan Čierny

25.07.1917

14.12.2004

Ján Rekem

13.12.1917

25.11.1989

Karol Čierny

26.05.1931

29.06.1989

Karol Dobiaš

14.11.1959

–

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kňazi pochovaní vo farnosti:

 

Ján Nepomuk Nemčák

05.12.1802

14.01.1885

Juraj Stískala

16.10.1832

02.11.1887

Anton Kropáč

05.05.1828

11.09.1896

Michal Radimecký

1840

02.12.1901

Michal Čulen

13.04.1838

16.01.1907

Gejza Horváth

1876

03.06.1918

Štefan Rényi

05.09.1856

23.03.1926

Martin Šandorfi

19.11.1898

22.05.1947

Gregor Smieško

19.03.1889

20.09.1959

Ján Čierny

16.10.1916

27.08.1974

Michal Gallo

28.09.1916

22.04.1981

Andrej Paldan

29.08.1906

17.03.1984

Vojtech Žarnovický

07.04.1934

22.09.1985

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*