Modranka ako farnosť v minulosti

V kanonických vizitáciách bratislavského prepošstva z r. 1561 sa dočítame, že v osade Modranka sa nachádza kostola a cintorín, fara bola neobsadená. Podobne aj vo vizitácii z r. 1562. To potvrdzuje existenciu farnosti s Kostolom sv. Márie Magdalény.

Keď v r. 1601 prišli na toto územie povstalecké vojská Štefana Bočkaja, kostol vyrabovali a poškodili. Vojaci Gabriela Betlena v r. 1619 obsadili Trnavu a okolie a zopakovali predchádzajúce výčiny. Predpokladám, že za častého ničenia mesto Trnava ako patrón požiadalo ostrihomského biskupa o zrušenie farnosti. Magistrát mesta Trnava ako patrón a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčeni-Pohronec 20. januára 1674 odovzdali Kostol Najsvätejšej Trojice na osem rokov do správy Rádu sv. Pavla-pustovníka v Trnave. Neskôr, v r. 1687 pri prehliadke kostola a popise zariadenia boli zaznamenané dva pozlátené kalichy, z ktorých jeden daroval Adam Šalgovič, donátor kostola, a druhý pochádzal zo „starého kostola“. Od začiatku 18. stor. v duchovej správe Modranky pomáhali kňazi Spoločnosti Ježišovej z Trnavy – až do supresie v r. 1773. Na žiadosť veriacich, hlavne však zásluhou P. Andreja Čambála, SJ, ostrihomský biskup Mons. Ján Csernoch 9. júna 1913 erigoval v Modranke farnosť Najsvätejšej Trojice.

História Modranky

Rôzne archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie územia Modranky od paleolitu, cez neolit, mladšiu dobu bronzovú, laténske, rímske i veľkomoravské obdobie.

Panovník Štefan V. v roku 1270 v súvislosti s vinicami spomína i Modranku. Je isté, že už pred rokom 1270 bola vo vlastníctve mesta Trnava a ako poddanská obes, s kratšími obdobiami iných vlastníkov, bola neustále v držbe Trnavy.

O príjmoch mesta z Modranky sú záznamy od r. 1394. V r. 1430 husiti získali Trnavu i Modranku a napáchali tu veľa škôd. Ferdinand I. v r. 1531 udelil Trnave právo vyberať kráľovskú daň na desať rokov aj v poddanských obciach, teda aj v Modranke. V r. 1544 sa spomína Dolný rybník pri Modranke, v r. 1551 tábor nemeckých vojakov pri Modranke. V r. 1553 bolo v obci desať port a tri udalosti. Pre škody zapríčinené vojskom bola v R. 1558 Modranke odpustená časť daní a poplatkov. V roku 1576 býval kvôli epidémii u Františka z Modranky lekár z Banskej Štiavnice. V r. 1585 bol richtárom Pavol Linčiansky.

Poddaní okrem polí vlastnili aj zeleninové záhrady, ktorými mohli voľne disponovať. Pestovala sa tu aj vínna réva. Obyvatelia mohli spoločne využívať lúku na kosenie. Vojsku museli dodávať potraviny, chlieb, víno, ovos pre kone, prípadne i povozy. Neraz sa však vojaci i sami brali a drancovali. V písomnom výkaze za roky 1593 – 1602 takto vzniknuté škody dosahovali 18 tisíc zlatých.

Pozemok, na ktorom bol v r. 1650 – 1657 postavený Kostol Najsvätejšej Trojice darovalo mesto Trnava Modranke 27. apríla 1657. V dejinách sa spomína drancovanie vojskami Bočkaja, Betlena, Tökölyho a Rákociho. Modranka trpela tieto ťažkosti spolu s mestom. Neustále boje vyčerpávali mestskú pokladnicu. V r. 1667 dala Trnava Modranku do zálohy a v r. 1674 znova, takže sa stala spolu so Starým Linčom majetkom arcibiskupa Juraja Selepčeniho-Pohronca. Podľa dobových záznamov pôsobil v Modranke v r. 1710 P. Dugovič. V Modranke často bývali požiare, neúrodné roky, cholera i povodne. V r. 1912 bola vybudovaná fara a o rok neskôr bola zriadená farnosť. Prvá svetová vojna si vzala obete aj z Modranky. Potom v tridsiatych rokoch prišla veľká hospodárska kríza, nezamestnanosť. V tých rokoch boli v Modranke dvanásti obchodníci, pätnásti remeselníci a dva mlyny.

Na priestranstve pred farským kostolom bola vybudovaná a 21. mája 1944 posvätená Lurdská jaskyňa. V obci je i viacero krížov a kaplniek. Rímskokatolícka ľudová škola v Modranke bola zriadená koncom 18. storočia. Od r. 1889 v nej okrem správcu – kantora pôsobil aj druhý učiteľ. Postupne sa škola rozširovala, avšak v r. 1945 bola zrušená.

V Modranke bolo kedysi Bratstvo pásikárov (chordigeri) spravované františkánmi. Neskôr sa zlúčilo s III. Rádom sv. Františka. Po vzniku Spolku sv. Vojtecha v r. 1870 sa mnohí obyvatelia Modranky hlásili za jeho členov. Začiatkom 20. storočia bolo v obci Bratstvo sv. ruženca, Škapuliarske združenie, Mariánska kongregácia dievčat, Bratstvo Božského srdca Ježišovho, od r. 1924 Katolícka jednota žien, od r. 1936 Združenie katolíckej mládeže. V súčasnosti pôsobí vo farnosti Bratstvo živého Ruženca a OZ Diamant. Od roku 1972 Modranka tvorí mestskú časť Trnavy.

Významní rodáci

P. Adam Šalgovič, narodil sa v Modranke okolo r. 1610. Po kňazskej vysviacke a pastoračnom pôsobení bol od 7. 11. 1649 katedrálnym kanonikom, od r. 1667 komárňanským arcidiakonom. Bol donátorom Kostola Najsvätejšej Trojice v Modranke. Zomrel v r. 1672.

P. Augustín Pozdech, (1895 – 7960), vysvätený za kňaza 29. 07. 1923 po štúdiách v Innsbrucku. Ako kaplán pôsobil v Podolí, Leviciach, ako farár a dekan v Bratislave-Nové mesto. Po vojne bol členom predsedníctva Demokratickej strany, v r. 1946 sa vzdal funkcie. Bol zodpovedným redaktorom Katolíckych novín. 17. 09. 1949 bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Prepustený bol 17. 09 1957 so zákazom bývania v Bratislave. Zomrel v Kňazskom domove v Pezinku 26. 12. 1960, pochovaný je v Bratislave.

P. Vojtech Šulko, (1905 – 1970), pôvodným povolaním notár. Po štúdiách bol v r. 1933 vysvätený za kňaza. Pôsobil v Bohdanovciach nad Trnavou a v Častej. Od r. 1951 pôsobil ako farár vo Vrbovom, kde zomrel 08. 03. 1970. Tu je pochovaný. Bol horlivým kňazom a kazateľom.

P. Felix Záhorec, SJ, (1912 – 1985) vstúpil do Spoločnosti Ježišovej 30. 07. 1940. Filozofiu študoval v Krakove, teológiu v Segedíne. Za kňaza ho vysvätili 29. 06. 1943. Pôsobil ako publicista a redaktor. Napísal niekoľko divadelných hier. V r. 1950 ho internovali v Jasove, Osieku. Po prepustení pracoval ako pomocný robotník. V r. 1964 – 1985 žil v Charitnom dome v Beckove, kde zomrel 13. 04. 1985. Pochovaný je v Trnave.

P. Florenc Alfonz Hutár, OFM, (1915-1982). Po ukončení štúdia ho vysvätili za kňaza 29.

06. 1939. Pôsobil v Bratislave, Trnave, Topoľčanoch, Štiavnických Baniach a Hontianskych Nemciach. Bol literárne činný. Od r. 1976 býval v Charitnom dome v Beckove, kde zomrel.