slovník pojmov

cenzus (lat. odhad) v stredoveku časť poddanských dávok ako protihodnota používania poddanských nehnuteľností. Cenzus bol zrušený spolu s poddanstvom v r. 1848

cent staršia jednotka hmotnosti. 1 cent mal 100 funtov, t.j. 56 kg

desiatok (lat. decima) cirkevná daň predstavujúca 1/10 poľnohospodárskych plodín a produktov. Odovzdávanie desiatku upravovali už zákony uhorského kráľa Štefana (1000-1038). Od platenia desiatku boli oslobodení šľachtici. V období reformácie sa desiatok vyberal aj od protestantov. Aj keď sa mali dávky odovzdávať v naturálnej podobe, cirkev ich väčšinou vymáhala vo forme peňažnej renty. Desiatok boli poviní uhrádzať v peniazoch želiari, sluhovia a pastieri. Táto forma cirkevnej dane zanikla v r. 1848

deviatok hlavný druh naturálnej renty poddaných odvádzaný zemepánovi z 1/9 úrody. Od deviatku boli oslobodené slobodné kráľovské mestá ohradené múrom. Zemepáni sa snažili deviatok vyberať v peňažnej podobe. Tereziánsky urbár však toto ponechával na dohode poddaného so zemepánom. Desiatková renta bola zrušená v r. 1848

donácia darovanie pôvodnej kráľovskej pôdy do súkromnej zemianskej držby za zásluhy a poskytnuté protislužby. Po r. 1351 sa majetok v prípade vymretia rodu alebo zrady opäť stali vlastníctvom kráľa. Donácia sa udeľovala kráľovským privilégiom a obdarovaný musel byť do držby majetku uvedený stanovenou osobou

fundus (lat.pôda) pozemok, majetok

fundácia 1. právnická osoba, ktorá zoskupila vecí určené na presne stanovený cieľ
2. peňažná alebo majetková základina zverená právnickej osobe na presne určený cieľ

heréza podľa Codex Iuris Canonici (Kódex kánonického práva), Kán. 751 "Herézou sa nazýva po prijatí krstu tvrdošijné popieranie nejakej pravdy, ...alebo tvrdošijné pochybovanie o nej..." Podľa Kán. 1364, §1. "upadá do exkomunikácie" (sám sa vylučuje zo spoločenstva Cirkvi) a podľa Kán. 1184 §1. treba mu odoprieť cirkevný pohreb

holba stará miera na tekutiny a sypaniny. Používala sa od 16. stor. až do zavedenia metrického systému v r. 1874. Odlišná holba bola pre tekutiny 1 bratislavská holba = 0,90496 l a pre sypaniny 1 bratislavská holba = 0,9715 l

kanonická vizitácia (gr. kánon, pravidlo; lat. video, vidieť) Vyplýva z kanonického práva. Kanonickú vizitáciu uskutočňuje vyšší cirkevný predstaviteľ (dekan, biskup, arcibiskup) po farnostiach spadajúcich pod jeho jurisdikciu. Vizitácia je akousi kontrolou života farnosti. Zachované vizitačné protokoly umožňujú doplniť pohľad na život v minulosti, personálne obsadenie miest farára, učiteľa, kostolníka, stav budy kostola, fary, školy či cirkevných pozemkov a majetkov v danom období

kapúň prevzaté z lat. a nem. vo význame vykastrovaný kŕmny kohút

kopa tiež sexagena, počtová jednotka používaná na Slovensku od najstarších čias. Využívala sa vo význame 60 kusov, alebo ako miera na obilie v slame (v závislosti od oblasti 50-92 snopov)

korec stará objemová miera, na sev. Slovensku zodpovedal jeden korec 15 litrom

lakeť stará dĺžková miera. Veľký bratislavský lakeť = 0,783 m, veľký viedenský lakeť = 0,777 m. Pri drobnom predaji sa používal najmä viedenský lakeť = 0,688 m. Známe boli aj kráľovský lakeť, košický lakeť a banskoštiavnický lakeť

libra stará váhová miera. V stredoveku základ váhového a mincového systému. 1 libra zodpovedala približne 514,4 g

merica (bratislavská) miera na sypaniny. Pôvodne sa pokladala za budínsku mieru. Od r. 1588 sa stala základom unifikácie mier v Uhorsku s obsahom 64 holieb (54-62 litrov). V 17. stor. sa používala bratislavská merica s obsahom 74 holieb (1 holba 0,9715 l)

metácia (lat. meta - hranica) vymedzenie darovaného alebo užívaného majetku prírodnými hranicami

portálna daň (lat. porta – brána) stála daň. V 14. stor. ju zaviedol kráľ Karol Róbert a vyberala sa od každej poddanskej brány – porty vo výške 18 denárov. Vyberali ju kráľovskí úradníci z radov šľachticov. Zoznam vyberaných daní sa nazýval rováš. Nezdaniteľnosť šľachty sa zachovala až do r. 1848

ríf pozri lakeť

sesia, usadlosť (lat. sessio, sedenie) Stará výmera poľnohospodárskej pôdy. Pojem sa používal ako synonymum usadlosti

siaha (lat. orgia) stará dĺžková miera. Delila sa na šesť stôp. Až do zavedenia metrického systému sa na Slovensku používala viedenská siaha (1,89648 m) a bratislavská siaha (1,9010 m). Po zavedení tereziánskeho urbára sa používala aj štvorcová siaha ako plošná miera (3,5966 m2)

schematizmus súpis základných údajov o menších organizačných jednotkách patriacich pod jeden celok za obdobie jedného roka. Existujú cirkevné schematizmy – katolícke, evanjelické, vojenské

tolerančný patent (z lat. tolerancia, znášanlivosť a patent, úradná listina) nariadenie Jozefa II. z 29. 10. 1781, ktorým povolil v Uhorsku obmedzenú náboženskú slobodu luteránom, kalvínom a pravoslávnym. V miestach, kde tvorili nekatolíci skupinu aspoň 100 ľudí, si mohli utvoriť náboženský zbor, či farnosť, mať vlastného kazateľa, učiteľa a postaviť si modlitebňu. Nesmela mať však vchod z ulice a musela byť bez veže a zvonov. Patent znamenal formálne ukončenie protireformácie v Uhorsku

topomonymia náuka o vývoji miestnych geografických názvov

triviálna škola (z lat.) typ základnej školy, kde sa deti učili trom disciplínam: čítaniu, písaniu a počítaniu

želiari (lat. sedlerii, alebo inquilini) Príslušníci najchudobnejšej vrstvy poddaných ľudí. V rôznych regiónoch ich nazývali aj domkári, chalupári, hofieri, hoštáci. Takíto poddaní buď vôbec nemali poľnohospodársku pôdu, alebo mali pôdu s nižšou výmerou ako bola 1/8 urbárskej usadlosti. Delili sa na poddaných s vlastným domom, ktorí odvádzali ročne zemepánovi 1 zlatý domovej dane a 18 dní ručnej práce a bez vlastného domu, ktorí odvádzali len 12 dní ručnej práce do roka. Od 18. stor. ich počet narastal a ich postavenie a povinnosti upravovali rôzne zákony. Na zmluvných želiarov sa nevzťahoval zákon o zrušení poddanstva ani urbársky patent z r. 1853, vykúpenie z ich služobných povinností umožnil až zákon z r. 1896

cenzus	(lat. odhad) v stredoveku časť poddanských dávok ako protihodnota používania poddanských nehnuteľností. Cenzus bol zrušený spolu s poddanstvom v r. 1848
cent	staršia jednotka hmotnosti. 1 cent mal 100 funtov, t.j. 56 kg
desiatok	(lat. decima) cirkevná daň predstavujúca 1/10 poľnohospodárskych plodín a produktov. Odovzdávanie desiatku upravovali už zákony uhorského kráľa Štefana (1000-1038). Od platenia desiatku boli oslobodení šľachtici. V období reformácie sa desiatok vyberal aj od protestantov. Aj keď sa mali dávky odovzdávať v naturálnej podobe, cirkev ich väčšinou vymáhala vo forme peňažnej renty. Desiatok boli poviní uhrádzať v peniazoch želiari, sluhovia a pastieri. Táto forma cirkevnej dane zanikla v r. 1848
deviatok	hlavný druh naturálnej renty poddaných odvádzaný zemepánovi z 1/9 úrody. Od deviatku boli oslobodené slobodné kráľovské mestá ohradené múrom. Zemepáni sa snažili deviatok vyberať v peňažnej podobe. Tereziánsky urbár však toto ponechával na dohode poddaného so zemepánom. Desiatková renta bola zrušená v r. 1848
donácia	darovanie pôvodnej kráľovskej pôdy do súkromnej zemianskej držby za zásluhy a poskytnuté protislužby. Po r. 1351 sa majetok v prípade vymretia rodu alebo zrady opäť stali vlastníctvom kráľa. Donácia sa udeľovala kráľovským privilégiom a obdarovaný musel byť do držby majetku uvedený stanovenou osobou
fundus	(lat.pôda) pozemok, majetok
fundácia	1. právnická osoba, ktorá zoskupila vecí určené na presne stanovený cieľ 2. peňažná alebo majetková základina zverená právnickej osobe na presne určený cieľ
heréza	podľa Codex Iuris Canonici (Kódex kánonického práva), Kán. 751 "Herézou sa nazýva po prijatí krstu tvrdošijné popieranie nejakej pravdy, ...alebo tvrdošijné pochybovanie o nej..." Podľa Kán. 1364, §1. "upadá do exkomunikácie" (sám sa vylučuje zo spoločenstva Cirkvi) a podľa Kán. 1184 §1. treba mu odoprieť cirkevný pohreb
holba	stará miera na tekutiny a sypaniny. Používala sa od 16. stor. až do zavedenia metrického systému v r. 1874. Odlišná holba bola pre tekutiny 1 bratislavská holba = 0,90496 l a pre sypaniny 1 bratislavská holba = 0,9715 l
kanonická vizitácia	(gr. kánon, pravidlo; lat. video, vidieť) Vyplýva z kanonického práva. Kanonickú vizitáciu uskutočňuje vyšší cirkevný predstaviteľ (dekan, biskup, arcibiskup) po farnostiach spadajúcich pod jeho jurisdikciu. Vizitácia je akousi kontrolou života farnosti. Zachované vizitačné protokoly umožňujú doplniť pohľad na život v minulosti, personálne obsadenie miest farára, učiteľa, kostolníka, stav budy kostola, fary, školy či cirkevných pozemkov a majetkov v danom období
kapúň	prevzaté z lat. a nem. vo význame vykastrovaný kŕmny kohút
kopa	tiež sexagena, počtová jednotka používaná na Slovensku od najstarších čias. Využívala sa vo význame 60 kusov, alebo ako miera na obilie v slame (v závislosti od oblasti 50-92 snopov)
korec	stará objemová miera, na sev. Slovensku zodpovedal jeden korec 15 litrom
lakeť	stará dĺžková miera. Veľký bratislavský lakeť = 0,783 m, veľký viedenský lakeť = 0,777 m. Pri drobnom predaji sa používal najmä viedenský lakeť = 0,688 m. Známe boli aj kráľovský lakeť, košický lakeť a banskoštiavnický lakeť
libra	stará váhová miera. V stredoveku základ váhového a mincového systému. 1 libra zodpovedala približne 514,4 g
merica (bratislavská)	miera na sypaniny. Pôvodne sa pokladala za budínsku mieru. Od r. 1588 sa stala základom unifikácie mier v Uhorsku s obsahom 64 holieb (54-62 litrov). V 17. stor. sa používala bratislavská merica s obsahom 74 holieb (1 holba 0,9715 l)
metácia	(lat. meta - hranica) vymedzenie darovaného alebo užívaného majetku prírodnými hranicami
portálna daň	(lat. porta – brána) stála daň. V 14. stor. ju zaviedol kráľ Karol Róbert a vyberala sa od každej poddanskej brány – porty vo výške 18 denárov. Vyberali ju kráľovskí úradníci z radov šľachticov. Zoznam vyberaných daní sa nazýval rováš. Nezdaniteľnosť šľachty sa zachovala až do r. 1848
ríf	pozri lakeť
sesia, usadlosť	(lat. sessio, sedenie) Stará výmera poľnohospodárskej pôdy. Pojem sa používal ako synonymum usadlosti
siaha	(lat. orgia) stará dĺžková miera. Delila sa na šesť stôp. Až do zavedenia metrického systému sa na Slovensku používala viedenská siaha (1,89648 m) a bratislavská siaha (1,9010 m). Po zavedení tereziánskeho urbára sa používala aj štvorcová siaha ako plošná miera (3,5966 m2)
schematizmus	súpis základných údajov o menších organizačných jednotkách patriacich pod jeden celok za obdobie jedného roka. Existujú cirkevné schematizmy – katolícke, evanjelické, vojenské
tolerančný patent	(z lat. tolerancia, znášanlivosť a patent, úradná listina) nariadenie Jozefa II. z 29. 10. 1781, ktorým povolil v Uhorsku obmedzenú náboženskú slobodu luteránom, kalvínom a pravoslávnym. V miestach, kde tvorili nekatolíci skupinu aspoň 100 ľudí, si mohli utvoriť náboženský zbor, či farnosť, mať vlastného kazateľa, učiteľa a postaviť si modlitebňu. Nesmela mať však vchod z ulice a musela byť bez veže a zvonov. Patent znamenal formálne ukončenie protireformácie v Uhorsku
topomonymia	náuka o vývoji miestnych geografických názvov
triviálna škola	(z lat.) typ základnej školy, kde sa deti učili trom disciplínam: čítaniu, písaniu a počítaniu
želiari	(lat. sedlerii, alebo inquilini) Príslušníci najchudobnejšej vrstvy poddaných ľudí. V rôznych regiónoch ich nazývali aj domkári, chalupári, hofieri, hoštáci. Takíto poddaní buď vôbec nemali poľnohospodársku pôdu, alebo mali pôdu s nižšou výmerou ako bola 1/8 urbárskej usadlosti. Delili sa na poddaných s vlastným domom, ktorí odvádzali ročne zemepánovi 1 zlatý domovej dane a 18 dní ručnej práce a bez vlastného domu, ktorí odvádzali len 12 dní ručnej práce do roka. Od 18. stor. ich počet narastal a ich postavenie a povinnosti upravovali rôzne zákony. Na zmluvných želiarov sa nevzťahoval zákon o zrušení poddanstva ani urbársky patent z r. 1853, vykúpenie z ich služobných povinností umožnil až zákon z r. 1896