správcovia farnosti sv. Ladislava

obdobie	meno a priezvisko	funkcia	poznámka
1560-1584	Pavol	farár	prvý matiašovecký farár. Pridŕžal sa katolíckych zvyklostí a ich zachovanie bolo zaručené v podmienkach farnosti Nižné Matiašovce zrejme len jeho osobou.
1584-1611	Anton Pribiš	-	evanjelický kazateľ, ktorý dovtedy pôsobil v Lipt. Teplej.
1611-1620	Ľudovít Polani	-	v r. 1611-1612 liptovský seniora a čelný predstaviteľ združenia protestantských kňazov Liptova – Liptovského kontubernia. Pred tým od r. 1606 pôsobil ako rektor školy a kazateľ v Lipt. Sv. Mikuláši.
1620	Mikuláš Nicolaides	-	Pred príchodom do Matiašoviec pôsobil ako rektor reformačných škôl vo Vrbovom a Ilave.
1620-1634	Štefan Ricker	-	-
1635-1645	Ondrej Jakšy	-	(Jakschy), rodák z Nemeckej Ľupče
1645-1653	Andrej Kernerius	-	rodák z Očovej (Otsovinus)
1654-1672	Martin Matthei	-	posledný protestantský kazateľ v Nižných Matiašovciach. Bol predvolaný pred súd v Prešporku, kde sa svojho učenia vzdal, podpísal reverz, že nebude vykonávať kňazské úkony a odišiel do exilu.
1717-1720	Ondrej Trstiansky	-	administrator Kvačany
1720-1725	Ján Václav Staufent	-	administrator Kvačany
1725-1735	Matej Palumbíni	-	narodil sa r. 1699. Teologické štúdiá ukončil v Budíne, ovládal slovenčinu i nemčinu. Bol správcom kvačianskej farnosti a filiálky Nižné Matiašovce.
1735-1759	Juraj Horanský	-	narodil sa r. 1707. V Kvačanoch pôsobil od r. 1735. Plynule ovládal slovenčinu a maďarčinu.
1760-1778	Štefan Kostka	-	administrator Kvačany
1778-1796	Juraj Kobzay	-	administrator Kvačany
1796-1801	Ján Droppa	-	administrator Kvačany
1801-1808	Demeter Matiašovský	-	Demetrius Matiašovský, člen františkánskeho rádu, študoval filozofiu v meste Sebes, teológiu v Hlohovci. Pôsobil na viacerých miestach už 25 rokov, okrem iného aj v ostrihomskej a nitrianskej diecéze. Pred tým ako prišiel do Nižných Matiašoviec v r. 1787, pôsobil osem rokov vo Svätej Mare.
1810-1821	Demeter Matiašovský	administrátor	Má zásluhu na vybudovaní sochy uprostred dediny. Sám sa staral o údržbu všetkých pamiatok, na čo obetoval 30 zlatých.
1822-1826	Ladislav Fehérpataky	-	Ladislav Wolfgang Fehérpataky, zeman s prídomkom „de aedem et Kelecsen“ (z Kľačian). Za kňaza bol vysvätený 20. 10. 1822. Teologické štúdiá absolvoval v Spiš. Kapitule. Po skončení štúdií bol tri mesiace kaplánom v Čimhovej. Do úradu farára Nižných Matiašoviec ho uviedol 27. 2. 1822 Anton Fridmanský, generálny kapitulný vikár. Zomrel v Lipt. Kľačanoch 4. 12. 1851.
1826-1832	Ondrej Mišík	-	narodil sa 21. 12. 1796. Za kňaza bol vysvätený 2. 1. 1820. V Nižných Matiašovciach pôsobil od 30. 11. 1826 do 25. 9. 1832. Zomrel 29. 3. 1866.
1832	Vendelín Vilček	administrátor	-
1832-1835	Ján Sivý	-	narodil sa 10. 4. 1803. Za kňaza bol vysvätený 11. 9. 1826. Farárom v Nižných Matiašovciach bol od 10. 10. 1832 do 27. 3. 1835. Zomrel v Chyžnom 19. 3. 1867
1835-1838	Florentín Bugány	administrátor	-
1838-1846	Ján Schwartz	-	narodil 21. 8. 1814 a za kňaza bol vysvätený 14. 10. 1837. V Nižných Matiašovciach pôsobil od 30. 8. 1838 do 4. 2. 1846. Zomrel 25. 1. 1871.
1846-1863	Jozef Kovalčík	-	narodil sa 12. 3. 1819 a za kňaza bol vysvätený 29. 7. 1845. Od 11. 2. 1846 do augusta 1863 pôsobil v Nižných Matiašovciach. Zomrel v Mútnom 12. 5. 1869.
1863-1874	Karol Kostka	-	narodil sa 16. 9. 1837 v Spiš. Vlachoch. Po skončení štúdií bol vysvätený za kňaza 23. 9. 1860. Po vysvätení bol najprv kaplánom v Žehre, od r. 1851 v Liptovskom Mikuláši. Po skončení pôsobenia v Hybiach a Nižných Matiašovciach, odišiel za farára do Lipt. Revúc. Od r. 1883, až do svojej smrti 10. 7. 1908 bol farárom v Nemeckej Ľupči.
1874-1884	Jozef Herkely	-	narodil sa 30. 12. 1841 vo Vavrečke. Za kňaza bol vysvätený 27. 7. 1867. Začínal ako kaplán v Sedliackej Dubovej, v r. 1869 v Dolnom Kubíne, od r. 1870 vo Veličnej, neskôr v Oravskom Podzámku a Ružomberku. Od r. 1874 spravoval farnosť Nižné Matiašovce, od r. 1875 ako farár. Po odchode z Matiašoviec sa stal farárom v Bzinách, kde zomrel 26. 4. 1898.
1884-1888	Jozef Dónay	administrátor	narodil sa 24. 3. 1858 v Topoľčanoch. Vysvätený bol 21. 6. 1881. Ako kaplán pôsobil v Liptovskej Lúžnej, od r. 1882 v Ružomberku, v r. 1884-1888 správca farností Kvačany a Nižné Matiašovce. Po odchode z Liptova bol odv r. 1888 farárom v Štefanovej v Bratislavskej župe. Zomrel v Bobrovci 7. 7. 1916.
1888-1902	Eduard Hattala	administrátor	narodil sa 27. 1. 1859 Bardejove. Za kňaza bol vysvätený 6. 6. 1881. Bol kaplánom v Lokci, od r. 1890 v Zákamennom, od r. 1891 v Spišskej Starej Vsi a od r. 1888 ako správca farností Kvačany a Nižné Matiašovce. V r. 1902 odišiel na odpočinok a 16. 9. 1903 zomrel.
1902-1903	Ján Vojtaššák	administrátor	narodil sa 14. 11. 1877 v Zákamennom. Gymnazium absolvoval v Trstenej a Ružomberku. Teológiu vyštudoval v Spiš. Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 1. 7. 1901. Pre jeho slovenské presvedčenie ho často prekladali. V r. 1901 bol kaplánom v Hornej Zubrici (Poľsko). Od r. 1902 spravoval farnosti Kvačany a Nižné Matiašovce, v r. 1903 kaplán a v r. 1904 správca farnosti Bijacovce, v r. 1905 Podvilk, Zubrohlava, Ústie nad Oravou, v r. 1906 správca farnosti Brutovce a kaplán v Tvrdošíne, v r. 1908-1910 vo Veličná, v r. 1910 krátko Vyšné Repaše, potom opäť kaplán a od r. 1911 farár Veličnej. Od r. 1919 je riaditeľom biskupskej kancelárie v Sp. Kapitule a rektor spišského kňazského seminára. V r. 1920 bol vymenovaný a 13. 2. 1921 vysvätený za spiš. biskupa. V r. 1940-1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady Slovenskej republiky. Po osobnom stretnutí u ministra A. Macha sa mu pripisovala zásluha na zastavení židovských transportov do koncentračných táborov. V r. 1945 bol pre svoju činnosť väznený a vyšetrovaný. Za nesúhlas s komunizmom a za publikovanie pastierskeho listu o exkomunikácii komunistov ho v r. 1950 internovali a 15. 1. 1951 uväznili. V zinscenovanom procese bol odsúdený na 24-ročné väzenie, peňažný trest 500 tisíc korún a stratu majetku i občianskych práv. Trest odpykával v rôznych väzniciach. V r. 1956 mu trest prerušili, ale nesmel sa vrátiť na Slovensko. Krátko žil v Charitnom domove v Děčíne. V r. 1958 ho opäť uväznili. Omilostený bol až 6. 10. 1963. Opäť musel žiť mimo Slovenska. Posledné roky prežil v Domove dôchodcov v Senohraboch. Zomrel v Říčanoch u Prahy 4. 8. 1965.
1903-1909	Martin Dolyák	farár	narodil sa 25. 10. 1869 v Spiš. Štiavniku. Vysvätený bol 29. 6. 1893. Ako kaplán pôsobil v Nemeckej Ľupči, v r. 1894 v Čimhovej, v r. 1895 v Markušovciach, 1897 v Hruštíne, 1898 v Bzinách, 1899 v Pucove. Neskôr pôsobil ako kaplán v Kežmarku a v r. 1903-1909 ako farár v Kvačanoch a správca Nižných Matiašoviec.
1909-1911	Leopold Stano	administrátor	narodil sa v Ružomberku 3. 2. 1876. Za kňaza bol vysvätený 4. 4. 1899. Jeho prvým pôsobiskom boli Bijacovce, kde pôsobil ako kaplán a v r. 1902-1908 ako kaplán v Jablonke. Neskôr pôsobil ako administrátor v Novoti, ako kaplán v Štrbe a od r. 1909 ako administrátor v Kvačanoch a Nižných Matiašovciach. V r. 1910 spravoval farnosť Kvačany, keď bola farnosť Nižné Matiašovce obsadená iným administrátorom. Ako administrátor spravoval Matiašovce aj v r. 1928-1931. Zomrel r. 1950.
1911-1922	Ján Dorník	administrátor	narodil sa 22. 12. 1876 v Lúčkach. Vysvätený za kňaza bol 30. 6. 1900. Najprv pôsobil ako kaplán v Sedliackej Dubovej, v r. 1902 v Nižných Ružbachoch, 1903 v Hybiach, 1904 v Lokci, 1906 ako kaplán v Zázrivej a Hruštíne, v r. 1907 v Rabči, 1909 v Podvilku (Poľsko) a od r. 1910 v Nižných Matiašovciach. V r. 1922 odišiel do Spiš. Bystrého, kde bol najskôr administrátorom a od r. 1923 farárom. Zomrel v Spiš. Bystrom 31. 8. 1936.
1922-1924	Ondrej Doranský	administrátor	narodil sa 11. 11. 1863 v Námestove. Vysvätený za kňaza bol 3. 6. 1886. Pôsobil na rôznych miestach: ako kaplán v Zákamennom, v Lipt. Lúžnej, od r. 1888 v Lipt. Sv. Mikuláši, od r. 1891 v Kežmarku. V r. 1891 sa stal farárom v Prosieku, v r. 1898 v Ružomberku–Bielom Potoku, v r. 1902 v Hladovke. V r. 1922 prišiel do Matiašoviec, kde bol najprv administrátorom a...
1924-1928	Ondrej Doranský	farár	od r. 1924 farárom. V r. 1928 sa vzdal kňazskej stanice pre pokročilý vek. Zomrel 21. 12. 1937
1928-1931	Leopold Stano	administrátor	Ondrej Doranský odišiel na dôchodok 28. 10. 1928. Dočasným správcom sa stal niekdajší administrátor, farár v Kvačanoch Leopold Stano. Biskup Ján Vojtaššák vymenoval nového administrátora až 23. 4. 1931.
1931-1945	Ján Bukna	administrátor	narodil sa 10. 12. 1886 v Nemeckej Ľupči. Za kňaza bol vysvätený 2. 1. 1910. Pôsobil ako kaplán v Rabči, Chyžnom, Liskovej, Švábovciach, Spiš. Bystrom, administrátor vo Vikartovciach, kaplán v Sedliackej Dubovej, Smižanoch, administrátor v Kolačkove, Lehnici, kaplán v Spiš. Hrhove, Hybiach, Námestove, Bobrovci, Zázrivej a od r. 1930 administrátor v Nižných Matiašovciach, kde 18. 3. 1945 zomrel a tu je aj pochovaný.
1945	Andrej Repáši	administrátor	Na sklonku vojny, 18. 3. 1945 náhle zomrel Ján Bukna. Pre frontové udalosti bolo však málo pravdepodobné, že by biskupský úrad vymenoval urýchlene nového kňaza. Farníci sa ale dozvedeli, že v Ráztokách (obec zatopená vodami Liptovskej Mary) je evakuovaný kňaz Adam Repáši z Vranova. Keďže v tom čase nebolo vôbec spojenie s biskupským úradom, najmä kvôli frontovej línii pri Lipt. Sv. Mikuláši, Adam Repáši sa presťahoval do Nižných Matiašoviec a dočasne tu pôsobil ako administrátor.
1945-1951	Gabriel Chlebák	administrátor	narodil sa 5. 10. 1911 v Podolínci. Po vysvätení 29. 6. 1938 pôsobil najskôr ako kaplán v Ľubici, od r. 1940 v Smižanoch, v r. 1942-1945 v Námestove a v r. 1945-1951 ako administrátor v Lipt. Matiašovciach. Neskôr bol správcom farnosti Veľká Lomnica, v r. 1952-1995 pôsobil vo farnosti Poprad-Veľká. V r. 1995 odišiel do dôchodku.
1951-1969	Andrej Kovalský	administrátor	narodil sa 7. 9. 1898 v Spiš. Starej Vsi. Za kňaza bol vysvätený 29. 6. 1922. Zomrel 19. 11. 1969 a pochovaný je v rodisku.
1968-1969	Ladislav Hanus	administrátor	administrator Kvačany. Komunistická štátna bezpečnosť ho viedla od 25. 7. 1973 do 17. 11. 1979 s reg. č. 5534 ako preverovanú osobu a od 13. 5. 1986 do 11. 3. 1987 ako signálny zväzok s reg. č. 18855 a krycím menom "teológ".
1969-1975	Štefan Vojtaššák	administrátor	narodil sa 10. 8. 1909 v Zákamennom. Za kňaza bol vysvätený 20. 2. 1935. Zomrel 18. 3. 1982 v Pezinku.
1975-1980	Andrej Čižmár	administrátor	narodil sa 10. 6. 1908 v Chlebniciach a za kňaza bol vysvätený 10. 2. 1935. Na dôchodok odišiel od 1. 1. 1980 do Chlebníc, kde 6. 10. 1986 zomrel a tu je aj pochovaný.
1980-1981	Jozef Bieľak	administrátor	narodil sa 19. 1. 1950 v Reľove. Za kňaza bol vysvätený 17. 6. 1972. Pôsobil ako kaplán v Poprade. V r. 1974-1980 ako správca farnosti Lokca. V r. 1980 spravoval farnosť Lipt. Matiašovce a od r. 1981 Černová a Hrboltová. Od r. 1995 špirituál v kňazskom seminári v Sp. Kapitule. Komunistická štátna bezpečnosť naňho od 10. 4. 1980 do 25. 6. 1982 viedla signálny zväzok pod reg. č. 10907 s krycím názvom "Biely".
1981-1989	Michal Lipták	administrátor	narodil sa 12. 2. 1951 v Zemplínskych Hámroch, za kňaza bol vysvätený 28. 6. 1975. Pôsobil ako kaplán v Lipt. Lúžnej a v r. 1977-1980 ako správca farnosti v Lechnici. Neskôr bol kaplánom v Markušovciach, správcom farnosti Lipt. Matiašovce a od r. 1989 Mníšek na Popradom. Od r. 1998 je farárom fanosti Poprad- Spiš. Sobota. Komunistická štátna bezpečnosť naňho od 3. 3. 1981 do 20. 5. 1991 ho viedla pod reg. č. 14722 a od 10. 6. 1981 do 30. 9. 1982 ho viedla pod reg. č. 11972 ako preverovanú osobu s krycím menom "Hámor".
1989-1991	Vladimír Martinický	administrátor	narodil sa 29. 7. 1930 v Bytči, za kňaza bol vysvätený 8. 12. 1973. Od r. 1987 spravoval farnosť Kvačany a po odchode Michala Liptáka aj farnosť Lipt. Matiašovce. Od r. 1991 pôsobil ako farár v Oravskom Podzámku. V súčasnosti na dôchodku v Bytči. Komunistická štátna bezpečnosť ho od 2. 6. 1980 ako kandidáta tajnej spolupráce a od 26. 6. 1980 do 30. 8. 1983 ako agenta s reg. č. 11034 a od 23. 9. 1983 do 12. 1. 1984 s reg. č. 14456 ako nepriateľskú osobu s krycím menom "Rubín".
1991-	Marcel Šiškovič	farár	narodil sa 16. 1. 1951 v Bijacovciach, za kňaza bol vysvätený 30. 11. 1974. Po vysviacke mu komunistický režim nedovolil konať kňazskú službu. Od r. 1976 pôsobil ako kaplán v Zázrivej, v r. 1979 Rabči a r. 1980 Tvrdošíne. V r. 1981 bol kaplánom v Podolínci, spravoval farnosti Dovalovo, Hubová, Stankovany, Mníšek nad Popradom. V r. 1982 bol kaplánom v Ružomberku. V r. 1983-1986 bol znova mimo pastorácie. Od r. 1986 správoval farnosti Dovalovo a Malužiná. Od r. 1991 je farárom v Lipt. Matiašovciach, pričom v r. 1991-2001 rokov spravoval aj farnosť Kvačany. Počas jeho pôsobenia bol postavený a r. 1997 konsekrovaný filiálny kostol v Lipt. Sielnici a v r. 2002 konsekrovaný oltár, ambón a farský kostol. V r. 2004 začal rozsiahlu rekonštrukciu farskej budovy. Na prelome r. 2005-2006 viedol komisiu Presbyterskej rady Spiš. diecézy pre prípravu Druhej diecéznej synody, ktorej prvé zasadanie bolo v Lipt. Matiašovciach. Komunistická štátna bezpečnosť ho od 21. 3. 1980 do 17. 9. 1981 s reg. č. 10849 a od 5. 7. 1982 do 21. 2. 1983 viedla ako preverovanú osobu s reg. č. 15588 a krycím menom "Šírava".