kostol svätej heleny

murovaný v renesančnom slohu dali v Nižných Matiašovciach postaviť miestni zemania.
Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z r. 1356. Ostatný písomný doklad o ňom je z r. 1560. Bol to pravdepodobne jednoduchý typ jednoloďového dedinského kostolíka bez veže. V r. 1584-1673 ho využívali protestanti a pôsobili tu protestantskí kazatelia. Na konci 16. storočia ho prebudovali na modlitebňu.
Po odchode posledného protestantského kazateľa sa nevyužíval a chátral.

kostol svätého gála

dali postaviť v Nižných Matiašovciach zemania, ktorí zostali verní viere otcov.
Prvá písomná správa o ňom je v kanonickej vizitácii z r. 1694. Súčasťou jeho zariadenia bol krídlový oltár s obrazom sv. Heleny, ktorý pochádzal z pôvodného zariadenia kostola sv. Heleny.
Podľa vizitácie z r. 1694 bol celodrevený kostolík (ecclesia totaliter ex ligno exstructa) filiálnym kostolom farnosti Kvačany. V tom čase už kvalitatívne nevyhovoval.

V súpise cirkevného majetku z 19. 7. 1733 sa uvádza, že v Matiašovciach stoja dva kostoly, ale po r. 1733 sa schátralý drevený kostolík sv. Gála zrútil.
Na mieste kostola sv. Heleny "Osvietený a Najdôstojnejší pán Ladislav Matiašovský z Nižných Matiašoviec, biskup nitriansky, taktiež župan a radca cisársko-kráľovského veličenstva a kancelár Uhorského kráľovstva... svojimi nákladmi..." dal postaviť

kostol sv. Ladislava

Jednoloďovú barokovú stavbu s polygonálnym presbytériom, s pristavanou sakristiou a vežou dokončili 20. marca 1697. V 18. stor. kostol obohnali barokovým opevnením so strielňami a baštami. Fasáda lode rozčleňujú polkruhovo zakončené okná s renesančnými kovanými mrežami. Na nárožiach a na miestach dosadania klenby sú oporné piliere.
Na hlavnom ranobarokovom oltári sv. Ladislava sú sochy: Katarína Alexandrijská, P. Mária s Ježišom, Barbora; Vojtech?, Alžbeta Uhorská, Gál, Helena, Martin?; Štefan Uhorský, apoštol Peter, Ladislav, apoštol Pavol, Gejza.
Rokokový oltár Najsv. Trojice z r. 1767, ranobarokový oltár Sedembolestnej z r. 1675 a barokový oltár Nanebovzatia P. Márie z r. 1741.
Obraz Ukrižovania je z 2. pol. 18. stor., dva oltárne obrazy z 18. stor., krypta rodu Matiašovských a epitaf z r. 1697. Najstarší zvon "Ladislav" je z r. 1701.
Striebornú monštranciu daroval kostolu v r. 1711 Juraj Matiašovský. Testament Ladislava Matiašovského bol vo fare, neskôr v dome baróna Pavla Wolfganga Lužinského.
Vo vizitácii z r. 1732 sa spomína fundácia 500 zlatých: 400 zl. od biskupa Ladislava a 100 zl. od Heleny Matiašovskej. V súpise z r. 1744 sa uvádzajú fundácie, ktoré kostolu dal v r. 1709 a 1712 Juraj Matiašovský.
V r. 1825 kostol získal pozemok v hone Proti Božej muke. Pozemok Založnica získal kostol kúpou od Jozefa Gálfiho v r. 1799. Kostolu patrila lúka Na Slatvinách.
V r. 1916 zobrali z veže tri zvony, demontovali ich, zhodili z veže a odviezli na zbrojársku výrobu.

V r. 1922 doviezli starší organ z Liesku.

Po skončení prvej svetovej vojny ostal vo veži len zvon z r. 1701. V r. 1926 bola zbierka na nové zvony. Zvony objednalo miestne chrámové družstvo v obci Kukleny vo firme Buřil a Riss. Väčší zvon zasvätili Sedembolestnej P. Márii a umieráčik sv. Jozefovi - patrónovi šťastnej smrti. Posviacka zvonov bola 22. 8. 1926.

V r. 1928 sa maďarské vojnové obligácie menili za nové československé dlhopisy. Kostol a fundácie mali obligácie v hodnote 10.900 korún, za ktoré dostali 75 %, t.j. 8.175 korún v štátnych dlhopisoch.

Po vojne v r. 1946 boli steny kostola začadené od petrolejových lámp. Miestny mlynár mal pod Meštrovou elektráreň. Farár chcel elektrifikovať kostol, ale cena 30 tisíc korún bola privysoká. Miestny národný výbor rozhodol, že prostriedky neposkytne. Farár zvolal schôdzu žien; dohodli sa, že každá bude chovať sliepku, a vajíčka od nej obetuje kostolu. Na osvetlenie prispel biskup Ján Vojtaššák. Po elektrifikácii kostol vymaľovali, na čo prispela mládež ziskom zo zábav.