dejiny farnosti

Rozhodnutím Kráľovskej miestodržiteľskej rady v Bratislave č. 2125 z 19. 12. 1809 bola zriadená farnosť Nižné Matiašovce.
Novú drevenú faru dala postaviť rodina Matiašovských r. 1818. Súčasťou fary bola kuchyňa, komora a široká predsieň. Dvor bol priestranný, stáli tu tri maštale v dezolátnom stave. Stodola a hospodárske objekty si vyžadovali opravu.

V r. 1825 bol správcom farnosti Ladislav Wolfgang Fehérpataky. Bohoslužobný poriadok bol: v nedeľu a vo sviatok omša o 10. hod., pobožnosť v zime o 2., v lete o 3. hod. Vo feriálne dni bola omša v zime o 9., v lete o 8. hod. Každú stredu a sobotu farár vyučoval v škole náboženstvo.
Vo farskej knižnici bolo 60 kníh a cirkevné matriky: krstených, sobášených a pochovaných z r. 1715-1760. Historia domus bola vedená od r. 1787.
Farárovi v Matiašovciach plynulo ročne z náboženskej základiny 273 zlatých a 7 denárov. Patrili mu: roľa Lackovie, Pod hájom vulgo Kopanica, Nad záhradami, Nad kruhy, Hore Holcovým, Hodoč, Nad šípom, Za chmelienci alias Nad močidly, Do suchej koncom, Hore starou haťou. Podľa zápisnice z r. 1732 patrili ku fare aj lúky v lokalite Kňazov močiar, no v r. 1825 už nebolo po nich ani stopy. Farár nemal problémy so zásobovaním palivovým, či stavebným drevom. Vyplývalo to z biskupskej listiny z 21. 6. 1695 a z rozkladu z 10. 7. 1719, podľa ktorých mohol slobodne ťažiť drevo v hone Halno. Na fare slúžili: Ondrej Staník - kočiš, Matej Sekan - voliar, okolo 22-roční a slúžky Zuzana Duláková 20 a Žofia Komárová, 19-ročná.
Kurátorom kostola bol v r. 1825 zeman Jonáš Matiašovský z Nižných Matiašoviec. Viedol morálny život a svedomite sa staral o kostolné peniaze.
Kostolníkom bol Ján Dutka. O jeho menovaní rozhodovali patróni a vo funkcii ho potvrdzoval farár. Za svoje služby využíval roľu Kruhy s výsevom na pol bratislavskej merice. Patrila mu lúka nad dedinou.

Nižné Matiašovce nemali hrobára. Hroby kopali veriaci podľa poradia.
V r. 1825 mala farnosť štyri cintoríny. Do najstaršieho - pri kostole - sa už nepochovávalo. Starší bol západne od kostola a mal drevenú ohradu. Ani tu sa už nepochovávalo. Na pochovávanie slúžil cintorín, na ktorý dal pozemok Ján Ľudovít Matiašovský. Požehnaný bol v r. 1821, kríž v r. 1822. Štvrtý cintorín bol vo Vyšných Matiašovciach (od r. 1818). Tu pochovávali aj nekatolíkov.
V Nižných Matiašovciach sú tri kamenné plastiky: Urižovaný nad, Ján Nepomucký pod a kaplnka sv. Kríža uprostred dediny. Prvé dve dal osadiť Ladislav Matiašovský v r. 1697. Kaplnku dal postaviť kňaz Demeter Matiašovský. V chotári stáli tri kríže, dva drevené: Jeden na starom cintoríne pri kostole, druhý dala postaviť Katarína Lovichová. Kamenný kríž dal osadiť Jozef Matiašovský na vŕšku pri potoku na svojom pozemku.
V r. 1825 žili vo farnosti iba Slováci. Poddaní patrili väčšinou zemianskej rodine Matiašovských. Žili tu väčšinou katolíci, iba niekoľkí služobníci zemepánov a mlynárov boli evanjelici. V oboch dedinách a v Meštrovej žilo 378 katolíkov, 30 evanjelikov a 10 židov.

V r. 1884-1888 farnosti Kvačany a Matiašovce opäť spoločne spravoval administrátor Jozef Dónay, po ňom Eduard Hattala, Ján Vojtaššák, Martin Dolyák a Leopold Stano.
V r. 1910 bola farnosť opäť bez správcu. Potom ju až do r. 1922 spravoval Ján Dorník. Za jeho pôsobenia v r. 1912 postavili novú faru. Stalo sa tak po požiari, ktorý vypukol na sviatok Najsvätejšej Trojice; zapríčinila ho údajne farská gazdiná, ktorá vysypala horúci popol do hnojiska. Vietor rozdúchal v N. Matiašovciach veľký požiar.
Od prelomu 19. a 20. stor. stála vo Vyšných Matiašovciach drevená obecná zvonica. V r. 1987 starú zvonicu asanovali. Na jej mieste v tom istom roku postavili novú murovanú zvonicu.

Po šesťročnom pôsobení odišiel na dôchodok Ondrej Doranský. Dočasným správcom sa stal niekdajší správca, kvačiansky farár Leopold Stano. Nový správca Ján Bukna bol vymenovaný až 23. 4. 1931. Farnosť bola teda vyše dvoch rokov bez správcu.
V r. 1931 bolo problémom najmä zásobovanie palivovým drevom. Farníci z Nižných Matiašoviec sa zaviazali dať fúru palivového dreva a kúpiť uhlie na vykurovanie fary, ale sľub nesplnili. Administrátor dostal drevo len od Poliakov z Vyšných Matiašoviec. Od komposesorátu nedostal "ani polienko".
V máji 1935 začali pokrývať kostolnú ohradu. Duchovný život vo farnosti bol podľa správcu na úpadku. Na výpomoc pri veľkonočnej spovedi si zavolal kňaza, ktorého však nebolo treba, lebo prišlo málo veriacich. Bohoslužby ignorovali najmä mladí muži. Odpust Najsv. Trojice odbavil už sám, ale uvádza, že veriaci nedali ani dary, ani peniaze.
V r. 1937 vo fare postavili novú kachľovú pec a šporák.

Od 14. do 22. mája 1938 boli v Nižných Matiašovciach misie. Aj napriek veľkej účasti správca farnosti skonštatoval, že misie nemali nijaký podstatný vplyv na zlepšenie morálky a cirkevného života.

Veľký cirkevný sviatok prežívali Nižné Matiašovce 3. 6. 1939, lebo birmovka, ktorá sa tu uskutočnila, bola v Matiašovciach po prvýkrát od skončenia 1. svet. vojny. Sviatosť birmovania prijalo 42 ľudí.

Začiatkom r. 1940 bola krutá zima, čo sa prejavilo na návštevnosti bohoslužieb. Podľa správcu v niektorých farníkoch "neprebýval duch zbožnosti a horlivosti, ale radšej sa schádzali pri muzike a tanci".

Ďalšie misie sa boli 3.- 9. 4. 1943. Misie sa vydarili, návšteva bola hojná, lebo prišli aj ľudia z okolitých dedín.

Na sklonku vojny zomrel Ján Bukna. Pre frontové udalosti bolo isté, že biskup hneď nevymenuje nového správcu. Veriaci zistili, že v Ráztokách je evakuovaný kňaz Adam Repáši z Vranova. Keďže v tom čase nejestvoval kontakt s biskupským úradom, najmä kvôli frontovej línii pri L. Mikuláši, Adam Repáši sa presťahoval do Nižných Matiašoviec a dočasne tu pôsobil ako administrátor. Až v apríli 1945 prišiel do Matiašoviec nový správca farnosti Gabriel Chlebák. Farnosť prevzal od oficiálneho správcu Leopolda Stana.