"S vďačnosťou si spomíname na našich slávnych predkov, ktorí si plne uvedomovali, že chrám nie je len ľudským výtvorom, ale na prvom mieste dielom Boha Stvoriteľa a postavili farský kostol, ktorý bol 29. septembra 1805 konsekrovaný.
Tu naplno preživame Boží odkaz: "Hľa Boží stánok je medzi ľuďmi." V našom chráme môžeme do dnešných dní ohlasovať Evanjelium a Cirkev tu môže vydávať svedectvo o slávnom a konečnom víťazstve zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Chrám môže byť otvorený pre všetkých ľudí dobrej vôle, aby tu v prítomnosti živého a pravého Boha mohli nájsť útechu a novú nádej."
Z príhovoru Ladislava Jána Szakála, dekana - farára, pri príležitosti 200. výročia konsekrácie farského kostola.
V Galante 29.9.2005.

Galantská farnosť patrí medzi najstaršie na okolí. Spomína sa na listine z konca 13. storočia ako farnosť sv. Štefana. Vznikla pravdepodobne z iniciatívy tu žijúcich šľachticov, ktorí dali postaviť aj prvý kostol.
* Spracované podľa: Dr. BUKOVSZKY L., PEKAROVIČ J.: 200 rokov kostola Svätého Štefana kráľa v Galante, PRO RENOVATIONE, Galanta, 2005.

Štefan pochádzal z panujúcej vojvodskej rodiny. Jeho otec bol Gejza, ktorý vládol v Uhorsku v rokoch 972 - 997 ako veľkoknieža a matka Šarlota, dcéra sedmohradského kniežaťa Gyulu. Štefan sa narodil pravdepodobne v r. 975 v Ostrihome. Pôvodne sa volal Vajk, meno Štefan dostal pri krste. Za manželku si zobral kresťanskú Bavorskú princeznú blahoslavenú Gizelu.
Keď v r. 997 prevzal Štefan vládu v Uhorsku, začal s reformou svojej krajiny, povolal mnohých kresťanských učiteľov, aby vzdelávali ľud. Tak položil prvé základy pre kresťanskú kultúru. Keď pápež Silvester II. uvidel, ako napreduje život viery v Uhorsku, poslal Štefanovi kráľovskú korunu a udelil mu titul "apoštolský kráľ". Štefan zriaďoval biskupstvá a menoval biskupov. Na Vianoce r. 1000 ho ostrihomský arcibiskup korunoval za uhorského kráľa. Počas jeho panovania krajina prekvitala. V r. 1031 chcel odovzdať vládu svojmu synovi sv. Imrichovi a napísal mu desať ponaučení: De institutione morum ad Emericum Ducem. Imrich však zomrel na následky zranenia.
Štefan zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome, jeho telo pochovali v bazilike v Stoličnom Belehrade. V r. 1083 ho pápež Gregor VII. vyhlásil spolu s Imrichom za svätého. Jeho sviatok sa slávi 16. augusta, v Maďarsku 20. augusta.

Predpokladáme, že prvý kostol bol postavený v prvej polovici 13. storočia a stál severozápadne od obce v časti zvanej "Papdomb". Patrónom bol prvý uhorský kráľ, sv. Štefan. Pôvodne románsky kostol bol obklopený kamenným múrom a jeho okolie slúžilo ako cintorín až do konca 18. storočia. V období reformácie bol kostol veľmi zanedbaný a stál v extraviláne mestečka. Kostol mal dĺžku 19m, šírku 11,4m a výšku 5,7m, mal štyri okná a dva vchody. Veža bola vysoká 9,5m. V interiéri stáli tri oltáre a tiež drevená, pozlátená kazateľnica. V kryptách pod svätyňou pochovávali ešte aj v 18. storočí členov najvýznamnejších šľachtických rodov. Jedine kryptu Borsyovcov zdobila náhrobná doska, tumba Ladislava Kubinyiho zo 16. storočia.  (Je to jediný zachovalý a aj dnes viditeľný kus z inventára tohto starého kostola.) Na konci 18. storočia kostol nevyhovoval, pretože bol v dezolátnom stave, mal malú kapacitu a stál ďaleko od centra mestečka. V zime alebo počas dažďov bol prístup k nemu priam nemožný. Preto koncom 80. rokov 18. storočia vtedajší farár Ján Horváth inicioval stavbu nového kostola.

Oficiálna žiadosť na stavbu kostola bola prednesená cirkevnej vrchnosti v r. 1789. Pre nedostatok financií sa stavebné práce začali v roku 1797 za čias Alexandra Alagovicha, miestného farára pod vedením staviteľa Silvestra Scherhauffena. 22. júna 1797 bol položený základný kameň kostola na pozemku zbúranej mestskej kaplnky a stavba bola dokončená v novembri 1800. Farár Alagovich na základe poverenia trnavského vikára požehnal kostol pri slávnostnej bohoslužbe 30. novembra 1800. Posviacka dovtedy iba požehnaného kostola sa uskutočnila 29. septembra 1805 a vykonal ju trnavský vikár Jozef Ignác Vilt. Do oltára boli uložené relikvie sv. Severina a Simplica. Kostol má zaujímavé architektonické riešenie.

Galantský farský kostol je dvojvežová monumentálna stavba v klasicistickom slohu. Vstupné priečelie tvorí dvojica osembokých veží, v hornej časti zdobených kamennými hlavicami a zvoncovými strechami ukončenými dvojkrížmi. Stredná časť pričelia je ukončená trojuholníkovým štítom. Hlavný vchod do kostola je lemovaný kamenným portálom.
Zložité riešenie klenby veľmi zaťažovalo nosné murivá, preto už po tridsiatich rokoch od položenia základného kameňa sa jej konštrukcia stala životu nebezpečnou. A tak v roku 1829 tehlovú klenbu rozobrali a nahradili ju podstatne ľahšou z červeného smreka. V r. 1897 nahradili jednoduché okná svätyne novými vitrážovými oknami.
V r. 1939 sa začala generálna oprava kostola podľa návrhu galantského rodáka Alojza Csambála. Vybúrali západnú stenu svätyne a zo sakristie sa vytvorila druhá bočná kaplnka. Zároveň bola k južnej stene pristavená nová sakristia. Maľbu kostola na vysokej úrovni zrealizovali Ondrej Muzsinszky Nagy a Ján Böszörményi.

Kostol je jednoloďová stavba s náznakom centrály. Po stranách svätyne sa nachádza na ľavej strane oratórium. Za svätyňou je na južnej strane sakristia.

Oltár Bolestnej Panny Márie je dominantným interiérovým prvkom kostola. Pôvodný klasicistický oltár bol doplnený barokovým oltárom zo zbúranej kaplnky, ktorú zbúrali v r. 1962. V ústrednej časti oltára je Pieta, súsošie Márie s mŕtvym Ježišovým telom. Generálnu rekonštrukciu a obnovu ukončili v novembri 2007, takže je viditeľný v plnej a pôvodnej svojej kráse.

 

 

 

 

 

Dva bočné oltáre sú umiestnené po stranách víťazného oblúka, ktorý oddeľuje svätyňu od lode kostola. Dolnú časť majú kamennú a hornú časť tvotia oltárne obrazy. Vľavo obraz sv. Antona Paduánského od viedenského maliara J. Ch. Mayra z roku 1870 a vpravo klasicistický obraz Kľaňanie sa Troch kráľov z konca 18. storočia. V lodi na ľavej strane  je umiestnený neorománsky oltár Lurdskej Panny Márie z r. 1904 od firmy Róbert Lewish zo Szombathelyu.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pôvodne oltárny obraz bol ako súčasť oltára zavesený na čelnej stene svätyne medzi dvoma vitrážovými oknami. Namaľoval ho trnavský maliar Jozef Zanussi v r. 1799. Obraz znázorňuje sv. Štefana kráľa, ktorý pred svojou smrťou odovzdal Uhorsko pod ochranu Panny Márie. Po úprave hlavného oltára bol tento obraz prenesený do pravej časti lode.

  Klasicistická drevená kazateľnica je umiestnená na pravej strane lode kostola. Na ozvučnej strieške je zo spodnej strany umiestnený reliéf holubice v lúčovitej svätožiare, ako symbol Ducha Svätého. Na vrchole zdobia kazateľnicu starozákonné symboly.

Patrí k pôvodnému zariadeniu kostola z doby jeho výstavby. Pravdepodobne pochádza z dieľne sochára a rezbára Filipa Jakuba Prokopa. Spodná časť krstiteľnice je z červeného mramoru a znázorňuje strom z Raja obtočený hadom, ktorý sa stal Stromom života. Horná časť je drevená, ukončená nadstavcom, na ktorom je súsošie s námetom z krstu Ježiša Krista.

 

 

 

 

 

 

 

Súbor štyroch hodnotných barokových lavíc z r. 1741 pochádza zo zbúranej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. Lavice sú na čelnej strane zdobené rezbou.